Mlynická dolina patrí medzi najkrajšie tatranské doliny. Pri pozornejšom pohľade od brehov Štrbského plesa sa v nej dajú ľahko rozpoznať jej základné dominanty. Zľava ju ohraničuje Soliskový hrebeň a sprava Hrebeň Bášt. Pohľadom na konci ju uzatvára Štrbský štít. Spodok jej údolia sa strmo zdvihne tri krát.

Najprv je tým miestom vodopád Skok, ktorý napravo zdobí Veža a Stena pod Skokom. Tu pilierom medzi dvoma vetvami vodopádu vedie výstup Protiprúd, kl. III. V závere dolinu dvíha južné rebro Štrbského štítu s okolitými stienkami, vytvárajúc tým Mlynický a Štrbský kotol. Medzi spomenutým prvým a záverečným prahom doliny je skalnatý hang. Žltá značka ho obchádza zľava, popri Nižnom Volom pliesku. Na vrchole hangu je nástup do najľahšej cesty na najvyšší štít hrebeňa Bášt - Satan. Zodpovedá tomu aj okolité názvoslovie. Satan, Pekelník, Diablovina, Čertov hrb a k tomu rohaté, Kozie a Volie plieska. Lenže aj vládca pekiel bol stvorený ako anjel a k svojmu súčasnému statusu sa iba vypracoval. Ako dieťa svetla sa hrával s rovesníkmi - anjelmi. Pravdepodobne až keď vymenil krídla za rohy, sa možnosti jeho pohyblivosti znížili natoľko, že zostal trčať v doline ako 2422 metrov vysoká ozruta. Azda aj vďaka tomu sa nám podarilo objaviť toto anjelské ihrisko, vytvorené z mimoriadne pevnej a krásne tvarovanej žuly. Dali sme mu názov Anjelský hang. Tvorí ho Stena archanjelov, Vežička padlých anjelov a Stienka anjelikov. Devätnásť lanových dĺžok tu vytvára dvanásť ciest, od stupňa III po stupeň VI+. Všetky sa dajú liezť "naľahko", bez batohu, bez topánok na zostup a iných životom získaných záťaží. Cestami sa dá komfortne zlaniť priamo na nástup. Pre tých, ktorí si chcú vychutnať vrcholové romantické lúčky, na ktorých sa dá poležať, je na vrchole hangu ešte jeden borhák. Hneď nad ním je výborný odštep optimálny na 120cm dlhú slučku. Ideálna kombinácia na štand.

Nemecké jazykové prostredie na takéto miesta používa výraz "Kletterngarten". Nuž vedzte, že v tejto záhradke nájdete deväťdesiat metrov vysokú skalku otočenú na juh. Pri lezení v nej si treba zakladať vlastné istenia, ale borháky sa objavujú v správny čas a na správnych miestach. Príďte si to vyskúšať. Od Štrbského plesa to peši trvá pod stenu hodinu a pol. Ide o turistický chodník po žltej značke, začínajúci pri údolnej stanici lanovky na Solisko. Nie je chodník, ako chodník. Veď posúďte. Najprv sa ide lesom, neskôr limbovým hájom so zurčiacim potokom. Popri impozantných vežiach až k malému pliesku azúrovej farby. Jeho breh tvorí pláž z bieleho pliesku. Odtiaľ priamo cez vodopád (Protiprúd, kl. III) alebo značkou okolo neho k veľkému Plesu nad Skokom. Zrkadlí sa v ňom Anjelský hang. Potom treba preskákať cez kamene trčiace z potoka k malému vodopádu až na Zadnú Mlynickú poľanu s obrovskými balvanmi.  Krátko za miestom, na ktorom potôčik vstúpi do podsvetia je odbočka k anjelom. Označuje ju mužík na balvane. Cestu lemuje množstvo horských kvetov. Biele poniklece, žlté kamzičníky, modré zvončeky, fialové soldanelky a mnohé ďalšie. Ak sa nechcete socializovať s turistami, vyrazte za svitania. Vtedy uvidíte kamzíkov a možno aj svišťov. Nad hangom zvyknú lietať dva krkavce. Ak je to možné, vyhnite sa nástupu medzi 10.00 a 14.00 hodinou.

Na lezenie tu stačí jednoduché 60 metrové lano, 10 expresov (zídu sa aj dlhé), pár slučiek a 8 kusov friendov. Užitočné sú aj tie maličké (veľkosť 0,5 a menej) a pomôžu aj dva veľké (veľkosť 3 a 4).

Príďte, stopy od čučoriedok a mádža po návšteve zmiznú, ale to prežité ostáva navždy.

Stena archanjelov

Anjeli sú bytosti stvorené zo svetla. Sú to prostredníci medzi bohom a človekom, priamo účastní na božom pláne. Ochraňujú ľudí a pri horolezcoch to platí obzvlášť. Lebo darmo, aj horolezec je len človek. Anjelov opisujú vierovyznania od starovekého Egypta až po súčasnosť. No a archanjeli, to sú medzi nimi tí bohu najbližší. A je to evidentné aj pri pohľade na Anjelský hang. V čase keď píšem tieto riadky mám za sebou už viac ako 33 lezeckých a skialpových rokov. A vychádzajúc z určitých prameňov sa zdá, že to je dostatočne dlhé obdobie aj na spásu sveta. Počet mojich výstupov v horách už dávnejšie predstavuje štvorciferné číslo. Vždy som sa snažil konať zodpovedne. No samozrejme, najmä v začiatkoch mojej horolezeckej dráhy by sa tam našli aj rezervy. S určitosťou ale môžem povedať, že do partie hazardných hráčov by ma dnes nikde nevzali. Desaťročia sa vzdelávam a robím niečo, čo môže vzdialene pripomínať tréning. Vyberám si adekvátne ciele. Napriek všetkému uvedenému ale viem, že boli situácie, ktoré by som bez pomoci najvyššieho a jeho anjelov nedal. A to nielen ja, ale aj niektorí moji blízki či dokonca najbližší. Nie je to otázka jednej zlomovej mimoriadnej udalosti. Bolo toho viac. Ostávam teda dlžníkom. Snažím sa z toho poučiť a myslím na to aj v momentoch, keď robíme nové cesty. Z času na čas sa stretnem s niekým, kto hovorí: „Borháky sú príliš bezpečné, do hôr nepatria.“ Alebo: „Kto na to nemá, nech do hôr nechodí.“ Lenže každý z nás od určitého stupňa záťaže na to nemá. A tento limit má každý nastavený úplne inak, nie je pevný a mení sa aj počas života. Horolezectvo ponúka jedinečnú možnosť spoznávania tejto hranice absolútne dôverne. Jej znalosť je pre život človeka kľúčová. Nie každý v tom ale začne niečo robiť, nie každý pri tom vydrží a nie každý, kto vydrží, to prežije. V horách sme k bohu trošku bližšie. Majú tú tajomnú moc urobiť nás lepšími. Mali by teda ostať otvorené všetkým. Nech si v nich každý môže nájsť svoju vlastnú cestu, s borhákmi alebo aj bez nich.

Stena archanjelov je najvyššia stena hangu. Vedú ňou tri nádherné trojdĺžkové cesty v stupni V+ až VI+. Výborne si tu zalezú najmä lezci udomácnení na skalkách v onsajtoch okolo šiesteho stupňa. Za každou ťažšou dĺžkou v stene nasleduje ľahšia, ale nie úplne ľahká. Striedať vo vedení sa tu preto môžu aj výkonnostne mierne rozdielne dvojice. Postupové borháky sú osadené vždy pred nalezením do ťažšieho miesta, alebo do miesta, ktoré by bolo problematické odistiť. Pokiaľ ale neleziete v stupni IX, počítajte s nevyhnutnosťou zakladania aj vlastného istenia. Potrebná je aj určitá skúsenosť s lezením viacdĺžok. Orientácia v stene je s použitím fotopisu jednoduchá. Výrazne pri tom pomáhajú aj borháky, objavujúce sa v správny čas.

Prvý priestup celým hangom "zospodu" urobili kombináciou súčasných ciest na jeseň 2020 Martin Murár a Braňo Stavný. Prelezy ďalších jednotlivých dĺžok zospodu, ale po častiach sa postupne podarili Michalovi Dzurillovi a Martinovi Murárovi na jar 2021. Prvú OS trilógiu RafaelGabrielMichael aj s bonusom Cez krídlo (11 dĺžok) vyliezla Zuzana Božiková v lete 2021. Na hangu sme striedavo liezli a pracovali v mesiacoch jún a júl 2021. Veľké množstvo práce bez nároku na honorár pri tom urobili: Michal Dzurilla, Martin Zbuška, Michal Murár a Zuzana Božiková. Realizáciu celého projektu umožnili darcovia 2% prostredníctvom výzvy Horolezecký manifest Ta33. Srdečne ďakujeme. Bez ich podpory by to nebolo možné.

Počas prác navštívili hang v našej neprítomnosti neznámi lezci. Ako sa im darilo, žiaľ nevieme. Našli sme po nich iba ulomený kľúčový chyt v druhej dĺžke Michaela a obal od čokolády na štande G2.

Medzi archanjelmi existujú ďalšie línie. Všetky sa dajú liezť s „horným lanom“. Nie je ťažké medzi nimi objaviť svojho vlastného jedinečného anjela. Ak by ste boli v pokušení niekde pridať borháky do týchto línií, preberte to prosím najprv s nami.

Rafael, kl. V+, (alternatívne VI-), 85m

Rafael je archanjel prinášajúci uzdravenie. Je to zrejmé aj v charaktere jeho línie. Ak ste v minulosti liezli blízko šiesteho stupňa, ale v poslednom období sa niečo pokazilo, vyskúšajte jeho liečivý potenciál.

Náročnosťou ide o vyváženú cestu. Pri lezení v nej pomôže dobrá technika nôh. Celá je v poctivom piatom stupni, bez výrazne ľahkých miest. Ak hľadáte šiesty stupeň, lezte prvú dĺžku len hranou.

Spodná polovica prvej dĺžky môže byť po výdatných dažďoch mokrá.

1. dĺžka, kl. V+, (alt. VI-), 26m, B4

Nástup je v ľavej časti platne. Najprv 5 metrov rozporom medzi hranou a komínom (V-). k prvému borháku. Hneď nad ním na hranu a priamo po nej cez B3 až na štand (VI-). B4 máme meter vpravo od nás.

Ľahšia alternatíva (na schéme zakreslená bodkovanou čiarou) je liezť 8 metrov rozporom vľavo od hrany ku B2 (V-). Pri druhom borháku prejdeme doprava cez hranu a pokračujeme najprv platňami vpravo od nej a neskôr kútikom (V/V+), B3 a B4. Odtiaľ po oblinách cez trávnatú policu doľava na komfortný štand (V+). V tom prípade máme B4 meter vľavo od nás.

Štand R1 je viditeľný zo skál pod stenou. Lezci na seba vidia.

2. dĺžka, kl. V, 37m, B7

Od štandu priamo platňou s dobrými chytmi. Nad B1 vystúpime na veľký šikmo k zemi naklonený balkón. Krátkou stienkou B2 cez kaskády, B3 a stále vyššie ľavou časťou, ale vpravo od voľného balvanu (IV+). Dobré zakladacie možnosti. Špárou s vodorovnými vlnkami ku B4 v zdanlivo hladkej stienke.  Odtiaľ pod previs B5 (V). Previsom B6 do platne B7 a ňou doprava na policu so štandom R2.  Do B1 a B2 sa zídu dlhé expresy.

Poloha štandu R2 je viditeľná, ale samotná reťaz nie. Lezci na seba vidia.

3. dĺžka, kl. V+, 22m, B4

Od štandu šikmo hore doprava na oblý pilier B1 a B2 a ním až na veľkú monolitickú šikmú policu, ktorá vyššie vytvára kút (V). Policou do stienky v kúte B3 a cez stienku B4 (V+) na štand R3. Štand R3 je z R2 čiastočne viditeľný. Lezci na seba vidia.

Nad štandom R3 je na úplnom vrchole hangu pri lúčke ešte jeden borhák. Hneď nad ním je výborný odštep, optimálny na 120cm dlhú slučku. Ideálna kombinácia na štand pre tých, ktorí nechcú zlaňovať.

Zostup zlanením, alebo chodníkom s použitím žltej značky.

Pri zlaňovaní Rafaela buďte opatrní pri prestupe z R2 na štand číslo R1. O jeho dosiahnutí tu rozhoduje prieťažnosť konkrétneho 60 metrového lana. Ak lano nepostačuje, najlepšou voľbou je použiť na prestup vedľajší štand G1 z cesty Gabriel.

Uzly na koncoch lán sú pri zlaňovaní nevyhnutné!

Zostup chodníkom trvá približne 15 minút.

Gabriel, kl. VI-, 83m

Archanjel Gabriel je poslom dobrých správ. V tomto prípade zvestuje vstup do šiesteho stupňa, ktorý bol ešte v nedávnej minulosti vyhradený len pre elitu lezcov.

Jeho mimoriadne krásna prvá dĺžka, žiaľ znevýhodňuje lezcov nižšej postavy. Ak patríte medzi nich, buďte statoční, nie je to neriešiteľné.

Gabriel odoláva dažďom. V prípade, ak sú prvé dĺžky Rafaela a Michaela mokré, svojou prvou dĺžkou otvára prístup do vyšších, obvykle suchých častí Steny archanjelov.

1. dĺžka, kl. VI-, 28m, B3

Nástup stredom platne po zaujímavých štruktúrach v skale (dobrá špára na veľký friend). Pokračujeme stále stredom platne, lezením na trenie B1 a B2 až ku špárke v trávnatom kútiku B3. Odtiaľ pod previs preťatý špárou (VI-). Cez previs po chytoch pripomínajúcich chrbát draka (V). Výborné zakladacie možnosti. Platňou na štand na pohodlnej trávnatej polici.

Štand G1 je dobre viditeľný zo skál pod stenou. Lezci na seba vidia.

2. dĺžka, kl. V-, 25m, B4

Priamo platňami hore, napravo od tráv B1 (V-). Odtiaľ príjemne naklonenou platňou s vodorovnými vlnkami k B2 umiestnenom v aj zďaleka  viditeľnom bielom fľaku (IV+). Potom v línii dračej špáry F, ku B3 a B4 na kvetinový balkónik, na ktorom je štand G2.

Štand G2 je z G1 viditeľný. Lezci na seba vidia.

3. dĺžka, kl. V+, 30m, B5

Oblým pilierom v ktorom je štandová reťaz diagonálne doprava, naľavo od trávnatého kúta B1, B2, B3 (V). Dva metre nad B3 je vodorovná špárka na mikrofriend. Tu traverzujeme doľava do kúta, ktorý je tu už bez tráv. Kútom so špárou na veľké friendy  napravo ku B4 a odtiaľ kaskádovou stienkou vľavo od kúta (V+) ku B5. Kolmým kútom F na štand G3.

Štand G3 je z G2 viditeľný. Lezci na seba vidia.

Nad štandom G3 je na vrchole hangu pri malých lúčkach ešte jeden borhák. Hneď nad ním je výborný odštep optimálny na 120cm dlhú slučku. Ideálna kombinácia na štand pre tých, ktorí nechcú zlaňovať stenou.

Michael, kl. VI+, 78m

Toto je línia archanjela, ktorý bojoval s diablom. Michael s pomocou verných kamarátov - anjelov, zvrhol z nebies Lucifera a jeho bandu. A to nebolo úplne "easy". Zodpovedá tomu aj tento výstup.

Druhá dĺžka sa dá s použitím štandu z Michalovho krídla rozdeliť na dve kratšie. Tento variant je výhodný najmä ak sa chcete prestriedať s lezeckým partnerom, ktorý nemá chuť ťahať v čísle VI+.

Previs v prvej dĺžke môže byť po daždivých dňoch mokrý. V tom prípade je vhodné nastúpiť Gabrielom.   

1. dĺžka, kl. VI, 30m, B5

Nástup komínom a pri prvom borháku prejdeme doľava na hranu (V). Najprv platňou, potom kútikom do stienky pod previsom B2 a B3 (V+). Mierne previsnutou stienkou (VI) do previsu. Dobré zakladacie možnosti (V+) a ním do stienky, pod ktorou je polica B4,   (VI-). Odtiaľ položenými platňami (V-), cez orientačný B5 na štand MK1 na veľkej kosodrevinovej polici.

V previse opatrne. Kľúčové chyty sú vo veľkom bloku, ktorý drží, ale je tam len „zasunutý“. Istiaci spolulezec je pozorný a stojí mimo spádnice lezca!

Štand MK1 je viditeľný zo skál pod stenou. Lezci na seba vidia.

2. dĺžka, kl. VI+, 39m, B5

Šikmo doprava platňou s vlnkami B1 (V-) cez obrovský voľne položený blok na polici. Odtiaľ vidno štand variantu Cez krídlo. Lezieme priamo k nemu B2, (V-) a môžeme ho použiť ako postupové istenie, alebo tu aj zaštandovať. Priamo nad štandom je stienka B3 a B4 nad ňou previs v tvare bruška. Previsom najprv mierne sprava B5, potom priamo  (VI-). Tu najprv kolmou, potom mierne položenou stienkou  B6 (VI) cez plytkú policu B7 (VI+) do položenejšieho terénu až B8 (V+) pod veľkým voľným balvanom. Obliezame ho zľava na štand M2. Lezci na seba vidia.

3. dĺžka, kl. V+, 9m, B1

Od štandu mierne doprava a potom priamo hore ku B1. Stienkou (V+) šikmo doľava. Potom traverz doprava po malej poličke (III), na ktorej je spoločný štand MK3 pre Michaela aj „Krídlo“. Lezci na seba vidia.

Od štandu M2 je vidno nad nami dva postupové borháky v podobnej výške. K Michaelovi patrí ten, na ľavej strane.

Nad štandom MK3 je na vrchole hangu pri lúčke ešte jeden borhák. Hneď nad ním je výborný odštep, optimálny na 120cm dlhú slučku. Ideálna kombinácia na štand pre tých, ktorí nechcú zlaňovať.

Zostup zlanením, alebo chodníkom s použitím žltej značky.

Pri zlaňovaní Michaela buďte opatrní pri prestupe z M2 na štand číslo MK1. O jeho dosiahnutí tu zo štandu M2 rozhoduje prieťažnosť konkrétneho lana.

Ak sa chcete vyhnúť balansovaniu nad štandom M1, zlaňujte z vrcholu MK3 do štandu K2 z variantu Cez krídlo. Uzly na koncoch lán sú pri zlaňovaní nevyhnutné!

Zostup chodníkom trvá približne 15 minút.

Cez (Michalovo) krídlo, kl. VI, 80m

Tento variant Michaela obchádza bruškatý previs, ale náročnosť sa tým zníži iba nepatrne. Variant Cez krídlo je v porovnaní s Michaelom rovnako krásny a zaujímavý. Nudiť sa isto nebudete. Zíde sa aj kus osobnej statočnosti.

1. dĺžka, kl. VI, 30m, B5

Je zhodná s Michaelom.

2. dĺžka, kl. V-, 18m, 5bhk.

Šikmo doprava stienkou s vlnkami B1, (V-) cez obrovský voľne položený blok na polici. Odtiaľ vidno náš štand K2 na trávnatej polici 8 metrov pod previsom. Lezieme priamo k nemu B2, (V-). Štand K2 je vidno zo štandu MK1. Lezci na seba vidia.

3. dĺžka, kl. VI, 32m, 1bhk.

Diagonálne doprava (dobrá špára na friend) na veľkú stúpajúcu trávnatú policu (kl. V-). Tu z police nastúpime do steny a v mieste svetlého pásu lezieme stále s miernym odchýlením doprava v línii troch borhákov, medzi ktorými sú možnosti na založenie istení. S odlezenou výškou stúpa aj obtiažnosť (VI). Nad stenou sú mierne položené platne B4, (V). Prelezieme cez obrovský voľný balvan, pri ktorom je štand M2. Od balvanu je vidno nad nami dva postupové borháky v podobnej výške. K variantu Cez krídlo, patrí ten na pravej strane. Pokračujeme strmou trávou (III) až do stienky B5 (V) na malú poličku, na ktorej je vpravo štand (MK3).

Štand MK3 nie je vidno zo štandu K2. Lezci na seba vidia len po veľký balvan.

Zostup zlanením, alebo chodníkom s použitím žltej značky.

Z MK3 zlaňujeme cez obrovský balvan na štand K2. Odtiaľ na MK1 a na zem.

Uzly na koncoch lán sú pri zlaňovaní nevyhnutné!

Zostup chodníkom trvá približne 15 minút.

Lucifer - vežička padlých anjelov

Vpravo dole pod stenou archanjelov sa nachádza 40 metrov vysoká vežička. Jej vrchol zaniká v tráve a vrchnej časti hangu. V hornej tretine je vežička predelená policou. Vedú ňou tri dlhé jednodĺžkové cesty. Všetky sú ideálne na nácvik lezenia so zakladaním vlastných istení. Na polici v druhej tretine veže sú vo všetkých troch cestách výborné možnosti na tvorbu štandu bez skobovania. Takto vytvorené istiace stanovisko sa dá poistiť dlhou slučkou v prvom postupovom borháku z cesty Lucifer. Slučka sa dá umiestniť tak, že netvorí štand, ale iba zabraňuje najhoršiemu. Vežička je taktiež výborná na nácvik istenia zhora zo štandu. 60 metrové lano totiž stačí na opatrné zlanenie cestou Azazelo, ale nestačí na najbežnejšiu formu skalkárskeho TR istenia s istiacim dole, nazývaným aj „na rybu“.

V prípade použitia 80 metrového lana ide o ideálny a veľmi atraktívny terén na lezenie s deťmi. Na vrchol vežičky sa (pre prípad zavesenia lana) dá dostať rozlámaným a obvykle aj mokrým žľabom z ľavej strany.

Pri názvoch sme sa inšpirovali pekelníkmi z dvoch románov o krásnych Margarétach.

1. Azazelo, kl. IV-/III, 36m

Šikmou platňou (II) na balvan. Z neho kolmou stienkou (IV-) do položenejšieho terénu (III) a na policu v druhej tretine veže. Tu je možnosť štandu na vlastnom istení. Odtiaľ líniou ľavých špár na vrchol. Dobré zakladacie možnosti počas celého výstupu.

2. Lucifer, kl. III/V, 39m, B4

Šikmou platňou (III-) do špáry vpravo od balvanu z ktorého začína Azazelo. Systémom špár a políc až na hlavnú policu (III). Možnosť štandu na vlastnom istení. Druhá časť výstupu (V) vedie priamo oblým pilierom v línii štyroch borhákov. Nastupuje zľava od B1 a neuhýba výrazne doľava, ani doprava. OS tejto línie naznačuje, že sa treba začať dívať smerom k archanjelom.

3. Mefisto, kl. IV-/III, 39m, B1

Výstup vedie dominantnou postupne sa rozširujúcou špárou veže. V hornej časti, ešte pod hlavnou policou, uhýbajúcou doľava.

Šikmou platňou (III) s vlnkami vymytými vodou. Pred nami sú dve tenké špáry (mikrofriend). Nimi hore a hlavnou rozširujúcou sa špárou až do miesta kde špára odbočuje doľava (III). Ideálne zakladacie možnosti. Zídu sa veľké friendy veľkosti 2 a 3. Tu opustíme veľkú špáru a traverzujeme stienkou šikmo doprava do zvislej špáry B1, (IV). Ňou cez ďalšiu stienku na policu. Nad policou je diagonálna rampa smerujúca vpravo do steny (III). Pod vrcholom sa dajú použiť borháky číslo 3 a 4 z cesty Lucifer. 

Miro Štrpko bojuje s Mefistom

„Anjelici“

Keď som kedysi začínal liezť, domnieval som sa, že horolezci sú charakterné a priateľské osobnosti. Mal som šťastie, pretože sa mi takých skutočne podarilo stretnúť. S pribúdajúcimi rokmi v horách som si ale čoraz viac uvedomoval, že lezecká komunita je osobnostne ďaleko rozmanitejšia. Občas som dokonca započul, ako o niekom hovoria: „To je teda riadny anjelik“! Zistil som, že v lezeckom živote nám nepomáhajú iba serafíni a nepokúšajú nás iba pekelníci. Robia to aj ľudia. Niekedy dokonca tak dokonale, že ich považujeme za „božských“. Takí nás potom môžu výrazne ovplyvniť, v dobrom aj zlom.

Nasledovných päť jednodĺžkových ciest je venovaných práve takým „anjelikom“. Ich línie vedú tridsať metrov vysokou stienkou naľavo od archanjelov. Žula je aj tu nádherne tvarovaná  a mimoriadne kompaktná. Keďže poskytuje vynikajúce možnosti na zakladanie, najmä friendov, rozhodli sme sa nechať vyniknúť jej čistú krásu a ponechať ju bez borhákov. Na jej vrchole sme osadili iba dva štandy. Naľavo v spodnej časti steny, sme dali do oblín, kde nie sú možnosti zakladania, dva borháky tvoriace prvé postupové istenie. Ak ešte nemáte žiadne skúsenosti s horolezectvom v Tatrách, potom začnite prelezením anjelikov. Všetkých päť línií má vlastné čaro. Nezaujímavé alebo nepekné cesty tu nie sú. Osobným kontaktom s každým anjelikom budete horolezectvu rozumieť viac. Sila nie je potrebná, lezie sa tu „po nohách“. Rozhodujúca je schopnosť vnímať skalu a objaviť sebe vlastný spôsob riešenia. Vďaka stretnutiu s jednotlivými „anjelikmi“ a rozlúštením ich tajomstva, si pri lezení určite budete veriť viac.

1. Numerit (čítaj Numeriť), kl. V+/IV, B1, 28m

Štvorková cesta s úvodnými metrami na trenie (V+, borhák úplne naľavo) a špárou tvaru blesku (IV) je príbehom Numerita. Hory pre neho znamenajú čísla. Jeho symbolom sú stopky a stupnice. Vždy sleduje čas, výškové metre, počet túr, nadmorskú výšku a predovšetkým obtiažnosť. Nity používa rád, ale iba ak slúžia k zvýšeniu jeho osobného výkonu. Život sú preteky. To ostatné nie je podstatné. Po poklese lezeckej výkonnosti často pokračuje ako funkcionár, alebo biznismen. Je presvedčený, že má byť rešpektovaný ako líder. Meno má zložené zo slov „numero“ a „merať“. Započul som ale aj nasledovnú interpretáciu. Vraj aj cestu k nebeskému otcovi pochopil ako súťaž. Rozhodol sa, že to vezme diretisimou a pokloní sa mu ako prvý. Prispôsobil tomu všetko. Tréning, stravu, životný štýl. Dokonca obetoval aj zdravie a rodinu. Keď už stál s omrznutými prstami a edémom mozgu na najvyššom mieste, oblaky sa naozaj začali rozostupovať. Krajne vyčerpaný Numerit dychtivo sledoval, kedy sa objaví božia tvár, oceňujúca jeho úžasný výkon. Lenže svätý Pavol tam už bol pred ním a ako sa skláňal pred bohom, tak z tuniky do oblakov vykuklo len jeho pozadie. Ťažko povedať, ako to v skutočnosti bolo, ale faktom je, že výrok: „Riť Paľova“ poznajú všetci.

Paľovu riť - balvan uvedeného tvaru s kosovkovou „tunikou“ na vrchu, je päť metrov pod štandom vľavo. Radšej ho nechytajte. Sily nebeské netreba pokúšať.

Ak ste v sebe neobjavili Numerita miesto V+ oblezte dva metre vľavo od borháku (IV-).

2. Lapikúros, kl. V/IV, B1, 28m

Línia vedúca nádhernými oblinami (V, druhý borhák zľava), stienkou (IV) a špárami „bokovkami“ (IV). Je to cesta anjelika, ktorý namiesto krídel osedláva vtáčika kohútieho naturelu. Lieta divoko, ale len na svojom kokošovi. Žiaľ, pravdepodobne v dôsledku preťaženia pri akrobatických figúrach, dochádza u Lapikúra často k výpadkom úsudku a charakteru. Túto indispozíciu, ale kompenzuje jeho mimoriadna priateľskosť ku skalolezkyniam a horolezkyniam. Vždy im ochotne poradí, požičia materiál, prinesie darček, alebo aspoň umožní vstup na svoju súkromnú buldrovku. Keď treba, pohotovo zastúpi chýbajúceho spolulezca. Obetuje sa dokonca aj k bivakom. Môže byť brilantný lezec. Jeho typickou črtou je, že často dokáže nájsť špárku vhodnú na založenie aj tam, kde by to nikto nečakal. Je na to pyšný a pri lezení mu to prináša veľa radosti.

Nie všetkým je ale sympatický. Aviatici dlhých tratí tvrdia, že kohútie poskoky skutočným letom nazvať nemožno. Sú presvedčení, že o skutočnej výške nevie nič ten, kto si celý život iba odskakuje. Tým ho deklasujú na prízemného anjelika - pseudostrážcu. Každopádne, ak niekedy budete mať možnosť pozorovať Lapikúra pri jeho typickom lietaní dlhšie, všimnite si, že v skutočnosti je to kokoš, kto lieta s ním, a nie naopak.

Ak to s trením o obliny ešte neviete (V), nastúpte do cesty Priposom (III+).

 3. Pripos, kl. IV+, 28m

Najprv diagonálna oblá rímsa vedúca zľava doprava (III+), potom diagonálna špára, vedúca sprava doľava až ku štandu (IV+). To je cesta Priposa, puttiho, príbuzného anjelov.  Je to priateľ a posol nádeje. K lezeniu pristupuje takmer posvätne. Pri posilňovaní a jogingu vždy myslí na lezecké ciele. Príkladný postroj má vždy pripravený a poskladaný. Prilbu postriekanú motivačným nápisom. Prikrmovanie postačujúce. Jeho privilégiom sú poznatky z internetových tutoriálov. Pri postupe pripomína posadnutosť. Jeho prítomný postoj naznačuje, že prichádza postrach nepripravených!

Pritisne sa postavou k stene a - nenastúpi, iba akosi príliš postonáva. Pri poslednom lezení totiž pristál posekaný. Pripomenie si, posmelí sa v duchu: „Veď prinajhoršom sa posadím do borháka. Pripnem sa a pospúšťajú ma dole. Nevyleziem privysoko, postačí mi menej.“ Prizrie sa do steny lepšie. Postupové istenia chýbajú. „Safety first! Dnes do toho nejdem.“

Primitívni posmeškári sú dôvodom príkoria a posmechu Priposa. Veď ako inak môžno označiť tých, ktorí tvrdia, že je iba pribratý a posratý.

Pripos primárne poslúcha autority, ale k jeho vnútornej istote to neprispieva. Každá z autorít, Numerit, Tradivari aj Chuiagem totiž tvrdí niečo iné a navzájom sa samozrejme neuznávajú. Ktorý z nich je teda ten pravý líder?

4. Tradivari, kl. V/III+, 28m

Chumáče trávy trčiace zo špáry (III+), vedúcej priamo k štandu. Kto nepohrdne takým výstupom? Vari tradicionalista? Nepochybne! Netreba si myslieť, že je to tým, že nevie liezť. Nástup mierne previsnutou stienkou (V), v ktorej si treba založiť friend do špáry vľavo, v tejto ceste dokazuje opak. Tradivari svojim kladivom stráži odkaz našich predkov. Jeho znalosť Tatier môže byť excelentná. Je presvedčený, že len on je skutočným horolezeckým lídrom. Veď napríklad v cestách Pavúkov dokáže rozoznať skoby zatlčené Ondrejom od tých, ktoré zatĺkol Pavol. Základ jeho literatúry tvoria viacdielne knižky a články s iniciálami AP, FK, WHP, JA, WC, JG, IB a MB. Ak sa vám pri týchto písmenách „rozsvietilo“ iba pri skratke JA a WC, do rečí sa s ním radšej ani nepúšťajte. Neprovokujte ho zbytočne ani magnéziovým vreckom. Úctivo pozdravte a čakajte, či vás osloví. K zblíženiu s ním obvykle pomôže ponúknuť mu pár dúškov vody, ale samozrejme tej ohnivej. Ak o vás potom prejaví záujem, pri komunikácii nikdy nepoužite slovo borhák. Vedzte, že určite stojí za to, s ním nadviazať kamarátstvo. Veď v knihách výstupov na horských chatách nájdete viaceré schémy jeho ciest. Pri ich štúdiu, prípadne prezeraní fotografií z nich, si do pozadia môžete isto pustiť niečo od The Rolling Stones. Najvzrušujúcejšie zo všetkého je ale dostať od Tradivariho pozvanie na spoločnú horolezeckú túru. Až potom budete môcť konečne na vlastnej koži zažiť ten nezabudnuteľný pocit, keď štandujete na hrubšom lišajníku, alebo zlaňujete z primrznutých kamzíčích bobkov.

Ak sa na úvodný previs necítite (V), použite nástup z cesty Chuiagem (III).

5. Chuiagem (čítaj Chujagem), kl. III

Najľahšia zo všetkých ciest, vedúca najprv "schodíkmi" zľava doprava a potom stienkou so špárami sprava do ľava k štandu, reprezentuje absolútny heroizmus. Je to príbeh apoteózy, zobrazujúci, ako sa z obyčajného človeka môže stať boh, alebo minimálne aspoň poloboh. Chuiagem bol kedysi chlapcom, ktorý výborne liezol a lyžoval. Túžil po tom, aby sa tieto dve činnosti stali jeho profesiou. Zistil, že pomôcť k tomu by mu mohol zázračný striebristý odznak. Urobil teda veľmi veľa pre to, aby ho získal. A skutočne. Hneď ako sa mu to podarilo, pocítil mimoriadnu silu. Akoby bol odrazu absolútnym pánom Tatier. Jeho sídlom sa stal samotný Gerlach. Nikto iný tam nesmel prísť. Ale podobne ako antický Herakles, aj on mal pred sebou množstvo náročných úloh. Každé ráno, ešte pred svitaním, sa dával do behu, aby bol na jeho vrchole prvý. Nebojácne pritom ničil všetko, čo stálo v ceste k jeho absolutóriu. Najprv to boli kamenní mužíci. Tí padli najskôr. Na Gerlachu neostal ani jeden. Potom nemilosrdne zhodil do doliny reťaze, veď aj tie, rovnako ako mužíci pomáhali slobodným ľuďom pri výstupe a zostupe. Poriadok bolo treba urobiť v celých Tatrách, nie len na Gerlachu. Reťaze teda zhodil aj z Lomičáku a Baraních rohov. Kamenných mužíkov začalo ubúdať. Následne bolo treba zdolať obludu nazývanú Legislatíva. Len ona totiž mohla zabezpečiť, aby sa mimo značkovaných chodníkov mohli ľudia pohybovať iba s Chuiagemom. Bola to veľmi náročná úloha. Zvládnuť ju mohol iba ten, kto si získal priazeň v záhrade Papalášov. Hovoriť bolo treba zdanlivo v mene bezpečnosti aj ochrany prírody. Aj to sa mu ale podarilo. Keď sa zdalo, že už je všetko vyhrané, zistil, veľmi zlú správu. Okrem neho je tu veľa iných Chuiagemov. A všetci si myslia, že Tatry partia len im. Začal nemilosrdný súboj. Chuiagem proti Chuiagemovi a Chuiagemovia proti Chuiagemom. Krutá bitka sa odohrala aj pod vrcholom samotného Gerlachu. Slovenský Chuiagem bojoval s poľskou Chuiagemicou. Padli aj rany päsťou a kopance mačkami. Ale stálo to zato. Slovensko stále zostáva jedinou krajinou Európy, kde sa môžu vysokohorskí turisti pohybovať mimo značky iba s Chuiagemom. Boj sa však neskončil. Štítmi a dolinami sa stále potulujú tajomné prízraky - čierni vodcovia.

Dôležité je upozorniť, že nie každý, kto vlastní zázračný strieborný odznak sa stane polobohom - Chuiagemom. Treba na tom vytrvalo pracovať. Poznám totiž aj takých, ktorí aj s odznakom zostali ľuďmi.

A ešte slovo na záver

Nikto nie je dokonalý, ani „anjelici“, ktorí k horolezectvu neodmysliteľne patria. Ak máte teraz dojem, že všetci sú mi na smiech a len ja ostávam ideálny, musím vás sklamať. Nie je to tak. Bez Numeritov by lezenie ostalo trčať kdesi v treťom stupni. Stratilo by jeden zo svojich esenciálnych prvkov, ktorým je prekonávanie nemožného. Vďaka Lapikúrom si viac uvedomujeme, že „iskrenie“ medzi pohlaviami patrí medzi fenomény, ktoré poháňajú svet dopredu. Je dobré vedieť, že táto sila pôsobí aj v horolezectve. Ak muž a žena spolu lezú, často platia tri alternatívy: buď to tam bolo, prípadne to tam stále je, alebo to tam ešte len bude. Priposovia nám zase niekedy pomáhajú ostať bez zranení, či dokonca prežiť. Taktiež nám pripomínajú , že život nie je iba počítanie kalórií a posúvanie výkonov. Dobrá večera, aj so zákuskom, v lezení patrí k čarovným momentom dňa. Tradivári a jeho banda zasa chráni v horolezectve dobrodružstvo. Bez neho by začalo pripomínať obyčajné cvičenie vo fitnescentre. No a Chujagemovia, to je možno iba môj osobný, zaujatý pohľad. Opýtajte sa niektorého z ich spokojných klientov a možno sa o nich dozviete pravý opak. Napríklad aj jeden z mojich spolulezcov, Mišo Dzurilla, ich nevidí v až takom kritickom svetle. A aj ja medzi nimi poznám takých, ktorých si vážim.

A ešte jedno dôležité upozornenie. Ak ste medzi opísanými anjelikmi našli konkrétneho človeka, vedzte, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Jedinou výnimkou môže byť, ak ste tou osobou vy sám. Anjelom sa netreba klaňať a „anjelikom“ už vôbec nie.  Je ale dobré, ak ste si blízki. No a ak vyrastáte na spoločnom ihrisku, potom už chýba k zblíženiu iba krôčik. Príďte si preto zaliezť na Anjelský hang!